Nová povinnosť zamestnávateľa

od admin | okt 31, 2025 | Publikované

Novelizačným zákonom č. 258/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony

sa dopĺňa pre zamestnávateľov NOVÁ OZNAMOVACIA POVINNOSŤ

§ 231 ods. 1 písm. c) oznámiť pobočke

1. pri prihlásení zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré
poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti,

2. každú zmenu skutočností podľa prvého bodu do desiatich dní od tejto zmeny,

 POZOR !!

§ 293gka Prechodné ustanovenia účinné od 1. novembra 2025

(1) Zamestnávateľ je povinný spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou oznámiť Sociálnej
poisťovni do 31. marca 2026 číslo účtu zamestnanca v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky, na ktoré poukazuje zamestnancovi mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v
hotovosti, a každú zmenu týchto skutočností, ak poistenie tohto zamestnanca vzniklo:

 pred 1. novembrom 2025 alebo
 v období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 a toto poistenie ku dňu oznámenia
trvá.

Spôsob určený Sociálnou poisťovňou bude cez Registračný list fyzickej osoby (RLFO)

– ak vzniklo poistenie pred 1.novembrom 2025 = RLFO – typ ZMENA
– od 1. novembra 2025 = RLFO – prihláška

Nasadenie novej verzie RLFO Sociálna poisťovňa plánuje dňa 28.10.2025 alebo dňa
29.10.2025.

Mgr. Katarína Danajovičová

Konsolidácia od 1.1.2026

od admin | okt 17, 2025 | Publikované

Dňa 10. septembra 2025 bol predložený a 24. septembra 2025 schválený už tretí v poradí vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Úvodom si najprv si zhrňme, ktorých zákonov sa dotýka a ďalej si podrobne priblížme na nové pravidlá, zmeny v oblasti sociálneho poistenia (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), zdravotného poistenia (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení) a kolektívneho investovania (zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania regulovaných odvetviach).

„Tretí konsolidačný balíček“:

• článok I. = zákon č.311/2001 Z. z. Zákonník práce
• článok II. = zákon č.44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva
• článok III. = zákon č.120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov
• článok IV. = zákon č.241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch
• článok V. = zákon č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
• článok VI. = zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• článok VII. = zákon č.462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
• článok VIII. = zákon č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov
• článok IX. = zákon č.43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení
• článok X. = zákon č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
• článok XI. = zákon č.564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve
• článok XII. = zákon č.576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním starostlivosti
• článok XIII. = zákon č.580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
• článok XIV. = zákon č.587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde
• článok XV. = zákon č.125/2006 Z. z. o inšpekcií práce
• článok XVI. = zákon č.492/2009 Z. z. o platobných službách
• článok XVII. = zákon č.235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
• článok XVIII.= zákon č.39/2015 Z. z. o poisťovníctve
• článok XIX. = zákon č.213/2018 Z. z. o dani z poistenia
• článok XX. = zákon č.30/2019 Z. z. o hazardných hrách
• článok XXI. = zákon č.452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách
• článok XXII = účinnosť novelizačného zákona /1.11.2025, 1.12.2025, 1.1.2026,1.4.2026/

Sociálne poistenie
(zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

V sociálnom poistení sa nielenže zvyšuje poistné pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby, ale upravujú sa pravidlá, výšky jednotlivých dávok. V zmenách však nájdeme aj „drobné“ nenápadné úpravy, ktoré majú negatívny dopad na bežných ľudí – samozrejme s cieľom znížiť deficit verejných financií.

Zamestnanci / Zamestnávatelia

Nemocenské

S účinnosťou od 1.1.2026 sa mení § 34 ods. 1 prvá veta v sociálnom poistení, že:

„Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.“

na:

„Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.“

V tejto súvislosti sa preto dopĺňa a mení aj zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – v ktorom sa stanovuje zákonná povinnosť zamestnávateľovi vyplácať zamestnancovi náhradu príjmu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do štrnásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Sadzby poistného na nemocenské poistenie sa pritom nemenia – ostávajú rovnaké:

• 1,4% zamestnanec
• 1,4% zamestnávateľ

Pri tejto zmene sa teda finančne viac zaťaží zamestnávateľ, kým Sociálna poisťovňa ušetrí na výplate nemocenského. V súlade so zákonom zamestnávateľ musí počas dočasnej práceneschopnosti priznať zamestnancovi:

• prvý až tretí deň PN – 25% z denného vymeriavacieho základu
• štvrtý až do skončenia – najdlhšie do štrnásteho dňa 55% z denného vymeriavacieho základu

Zákon mu zároveň aj umožňuje poskytovať zamestnancom „benefit“ – vyplácať náhradu príjmu až do 80% denného vymeriavacieho základu. V praxi sa preto môže stať, že zamestnávatelia budú dopady konsolidácie znižovať, znižovaním alebo zrušením benefitu pre zamestnancov.

Pri dočasnej práceneschopnosti, ktorá vznikla zamestnancovi pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, platí prechodné ustanovenie § 293gmb – postupuje sa, posudzuje sa nárok na nemocenské podľa zákona v znení účinnom do 31.12.2025.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné = ZRUŠENIE

Podľa aktuálneho znenia zákona do 31.12.2025 podľa § 140 ods. 1 zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti

1. a) od jeho uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
2. b) v období, v ktorom
3. mu trvá nárok na výplatu materského,
4. by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1,
5. c) od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
6. d) od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,
7. e) v období, počas ktorého má nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného,
8. f) v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

A zamestnávateľ podľa § 140 ods. 4 nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Uvedené znamenalo, že počas obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnanec nepracuje a pokiaľ  mu zamestnávateľ zúčtoval, vyplatil zamestnancovi nejakú mzdu – odmenu, odviedol poistné len na úrazové poistenie.

Zrušením vylúčenia § 140 ods. 1 a 4 bude zúčtovaná, vyplatená mzda podliehať všetkým odvodom.

Aby sa však pôvodné obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné (§ 140 ods. 1 písm. a) až f)) nezapočítavalo do rozhodujúceho obdobia pre jednotlivé dávky – doplnil sa s totožným obsahom § 54 ods. 10 a následne sa v celom zákone zmenili odvolávky vzťahujúce sa k zamestnancom na § 54 ods. 10.

Zamestnávateľ teda nebude od 1.1.2026 na výkazoch upravovať počet dní z titulu vylúčenia!

• 138 ods. 14 Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné.

Príklad:

1. Zamestnanec pracoval v apríli 2026 – 18 dní, dočasne práceneschopný bol 12 dní

V mesačnom výkaze bude uvedených 30 dní a príslušný VZ (zúčtovaný príjem).

Do rozhodujúceho obdobia sa započíta na výpočet denného VZ na určenie výšky nemocenskej dávky vykázaný VZ, ktorý dosiahol za 18 dní, tzn. vylúčia sa dni PN.

2. Zamestnanec bol v apríli 2026 dočasne práceneschopný celý mesiac a nemal žiaden vymeriavací základ

V mesačnom výkaze bude uvedených 30 dní a nulový VZ.

Do rozhodujúceho obdobie pre DVZ sa nezapočíta obdobie PN.

3. Zamestnanec bol v apríli 2026 dočasne práceneschopný celý mesiac a zúčtoval sa mu príjem (odmena)

V mesačnom výkaze bude uvedených 30 dní a príslušný VZ (zúčtovaný príjem).

Keďže zamestnanec počas PN nemôže pracovať, nejde o príjem za vykonanú prácu, ale odmenu, nezapočíta sa vymeriavací základ pri výpočte DVZ a nezapočíta sa ani počet dní.

4. Zamestnanec poberá do 14.4.2026 materské, od 15.4.2026 nastúpi na rodičovskú dovolenku

V mesačnom výkaze bude uvedených 14 dní a nulový VZ.

(od 15.4.2026 vzniká prerušenie poistenia – § 26)

Obdobne sa postupuje aj pri ostatných typoch pôvodného vylúčenia podľa § 140.

AVŠAK – POZOR na VÝNIMKU !!

Ak zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi príjem za vykonanú prácu počas čerpania materského/ošetrovného, vzniká mu od 1.4.2026 nová oznamovacia povinnosť podľa § 231 ods.1 písm. q) oznámiť uvedenú skutočnosť do piatich dní po skončení mesiaca.

Za dni, kedy zamestnanec vykonával zárobkovú činnosť nebude mať nárok na materské/ošetrovné, keďže zamestnanec nemôže počas poberanie nemocenských dávok vykonávať zárobkovú činnosť v tom nemocenskom poistení, z ktorého si nárok uplatnil.
Zároveň sa tieto dni, VZ započítajú do DVZ na výpočet nemocenských dávok.

Zrhnutie:

Pri zúčtovaní odmeny zamestnancovi počas obdobia vylúčenia – bude zamestnanec ako aj zamestnávateľ platiť všetky odvody, avšak tento vymeriavací základ nebude vstupovať do výpočtu DVZ.

Ak by zamestnanec počas poberania materského/ošetrovného mal príjem zo zárobkovej činnosti, nebude mať nárok na dávku za tieto dni – zamestnávateľ má oznamovaciu povinnosť. A vymeriavací základ za zárobkovú činnosť spolu s dňami vstúpi do výpočtu DVZ.

Čo je potrebné si pri tejto zmene aj uvedomiť je, že sa nebude posudzovať maximálny vymeriavací základ alikvotne – keďže vylúčenie v § 140 s platnosťou od 1.1.2026 končí.

Príklad:

Zamestnanec v marci 2026 odpracoval 2 dni a 29 dní bol práceneschopný. Zamestnávateľ sa rozhodol zamestnancom zúčtovať odmenu vo výške jednomesačnej mzdy. Konkrétny zamestnanec by tak za marec 2026 mal vymeriavací základ napr. 1.600 € (mzda za výkon činnosti + odmena)

Od 1.1.2026 zamestnávateľ uvedie do mesačného výkazu:

• vymeriavací základ 600 €
• počet dní 31

Vymeriavací základ neprekračuje hranicu zákonom stanoveného vymeriavacieho základu, tzn. zamestnanec aj zamestnávateľ odvedie poistné z celého zúčtovaného príjmu.

Maximálny vymeriavací základ pre rok 2026 = 16.764 €.

V pôvodnom znení zákona – pri vylúčení povinnosti platiť poistné § 140 by bolo nasledovné:

• počet dní 2
• maximálny VZ na 2 dní = (16.764 : 31) * 2 = 081,54 €

Zamestnanec by teda platil odvody z vymeriavacieho príjmu 1.081,54 € a zamestnávateľ (okrem úrazového poistenia) tiež.

Po novom teda zamestnancovi vstúpi vyšší vymeriavací základ 1.600 €, z ktorého platil odvody, do výpočtu DVZ a dni PN sa vylúčia – čo znamená, že bude mať vyššie nemocenské, avšak aj náhradu príjmu, ktorú prvých 14 dní bude platiť zamestnávateľ.

Zamestnávateľ teda zaplatí vyššie odvody, zaplatí vyššiu náhradu PN z DVZ a zaplatí dlhšiu PN.

POZNÁMKA:

PRE ROK 2026

• DVZ na náhradu príjmu počas dočasnej práceneschopnosti = 100,2082 €
• DVZ pre nemocenské dávky = 100,2083 €

SZČO

Konsolidačná novela sa asi v najväčšom rozsahu dotkla samostatne zárobkovo činný osôb (ďalej len „SZČO“).

Zmenili sa podmienky vzniku, zániku, obnovy povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO, ale aj vymeriavací základ a jeho minimálna výška.
Poďme ale postupne – uvedené platí pre všetky SZČO (aj popri zamestnaní, štúdiu atď.)

VZNIK povinného poistenia SZČO

• 21 ods. 1)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom toto vyhlásenie bolo doručené Sociálnej poisťovni.

ZÁNIK povinného poistenia SZČO

• 21 ods. 2)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto zárobkovej činnosti.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, zaniká odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto zárobkovú činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

OPÄTOVNÝ VZNIK povinného poistenia SZČO

• 21 ods. 3)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je opätovne v postavení SZČO, vzniká odo dňa, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia začala vykonávať zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

To neplatí, ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, uplynulo viac ako 60 mesiacov (5 rokov).

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa § 26, vzniká odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO.

Z uvedeného teda vyplýva, že sa bude posudzovať dátum vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia na výkon samostatne zárobkovej činnosti alebo čestné vyhlásenie o výkone a „odvodové prázdniny“ budú trvať len prvých 6 mesiacov. Na ďalších 6 mesiacov vznikne nárok až po 5 rokov od zániku posledného oprávnenia, čestného vyhlásenia.

Počas trvania povinného poistenia (tzn. od 7 mesiaca vzniku oprávnenia do zániku oprávnenia) sa bude SZČO posudzovať vymeriavací základ nasledovne:

1. ak BUDE mať príjem („obrat“) vyšší ako 50% všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku = v roku 2026 hranica príjmu = 144 €

DP 2025 = podané do 31.3.2026 = vymeriavací základ od 1.7.2026

DP 2025 = podané v predĺženej lehote = vymeriavací základ od 1.10.2026

Vypočítava sa: ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486.

Výška takto vypočítaného vymeriavacieho základu musí byť najmenej v zákonom stanovenom minimálnom vymeriavacom základe § 138 ods. 9.

Novelou sa tento minimálny vymeriavací základ od 1.1.2026 zvyšuje z 50% na 60% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, tzn. na sumu 914,40 €

2. ak NEBUDE mať príjem („obrat“) vyšší ako 50% všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku = v roku 2026 hranica príjmu = 144 €

Vymeriavací základ tak bude stanovený ako 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, tzn. v roku 2026 vo výške 396,24 €.

POZNÁMKA:

Ak bude SZČO platiť dôchodkové poistenie len z tohto nízkeho vymeriavacieho základu, nedosiahne za kalendárny rok ani osobný mzdový bod v hodnote 0,241, ktorý je potrebný pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok.

Aktuálne v roku 2025, ak SZČO prekročila zákonom stanovený limit príjmu na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a výpočtom jej vyšiel minimálny vymeriavací základ, tak platí zo sumy 715 € mesačné poistné v sume 237,02 €.

Ak by neprišlo ku konsolidačnej novelizácií – poistné by sa zvýšilo o sumu 15,57 €.

Po konsolidačnej novelizácií – sa poistné oproti roku 2025 zvýši o sumu 66,09 € a SZČO, ktorí nebudú mať prekročení zákonom stanovený príjem začnú platiť 131,34 €

V rámci prechodných ustanovení – § 293gma je potrebné uviesť, že v prípade, ak vzniklo oprávnenie pred 1. januárom 2026 a SZČO nemala prekročený príjem za rok 2024 (alebo ho nepodala), tzn. nevzniklo jej povinné poistenie SZČO podľa zákona účinného do 31.12.2025, tak jej ešte v období od 1.1.2026 do 30.6.2026 nevzniká povinné poistenie SZČO.

Ak k 31.12.2025 existuje povinné nemocenské, dôchodkové poistenie SZČO a ďalej trvá

• 1.2026 = úprava minimálneho VZ na 914,40 € = poistné 303,11 €

• Ak DP2025 podá v riadnej lehote do 31.3.2026 a príjem bude:

9. vyšší ako 9.144 € = 7.2026 vypočítaný VZ, minimálne 914,40 € = poistné 303,11 €
10. nižší ako 9.144 € = 7.2026 VZ 396,24 € = poistné 131,34 €

• Ak DP2025 podá v predĺženej lehote (po 31.3.2026) a príjem bude:

1. 7.2026 – 30.9.2026 zostane VZ platný do 30.6.2025 minimálne 914,40 € = poistné 303,11 €
2. vyšší ako 9.144 € = 10.2026 vypočítaný VZ, minimálne 914,40 € = poistné 303,11 €
3. nižší ako 9.144 € = 10.2026 VZ 396,24 € = poistné 131,34 €

Ak k 31.12.2025 neexistuje povinné nemocenské, dôchodkové poistenie SZČO a po 31.12.2025 existuje platné oprávnenie na výkon činnosti (vyhlásenie):

• 1.2026 – 30.6.2026 = nevznikne poistenie = neplatí mesačné poistné

• Ak DP2025 podá v riadnej lehote do 31.3.2026 a príjem bude:

9. vyšší ako 9.144 € = 7.2026 vypočítaný VZ, minimálne 914,40 € = poistné 303,11 €
10. nižší ako 9.144 € = 7.2026 VZ 396,24 € = poistné 131,34 €

• Ak DP2025 podá v predĺženej lehote (po 31.3.2026) a príjem bude:

1. 7.2026 – 30.9.2026 vzniká poistenie = VZ 396,24 € = poistné 131,34 €
2. vyšší ako 9.144 € = 10.2026 vypočítaný VZ, minimálne 914,40 € = poistné 303,11 €
3. nižší ako 9.144 € = 10.2026 VZ 396,24 € = poistné 131,34 €

Uvedené minimálne vymeriavacie základy a poistné sú platné do 31.12.2026.

A keď už uvádzame výpočty minimálnych súm, prepočítajme aj zvýšenie poistného z maximálneho vymeriavacieho základu od roku 2026. Konsolidácia pri maximálnom vymeriavacom základe už legislatívne prebehla a od roku 2025 sa zvýšil zo 7-násobku na 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku.

Maximálne poistné SZČO v roku 2025 je vo výške 5.214,49 €, tzn. od januára 2026 sa zvýši o 342,77 €.

Povinnosti SZČO – § 228 ods. 1

Do zákonných povinností SZČO sa doplnilo písm. b), ktoré sa týka SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu, je povinná oznámiť príslušnej pobočke skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. (pozor na čestné vyhlásenia podľa § 21)

Dobrovoľne poistená osoba

Zmena nastavenia výpočtu minimálneho vymeriavacieho základu sa dotýka aj dobrovoľne poistenej osoby (aj osoby, ktorá si dodatočne dopláca dôchodkové poistenie). Ostatné – vznik, zánik dobrovoľného poistenia, možné zákonné kombinácie – ostávajú nemenné.

Minimálne poistné všetky typy dobrovoľného poistenia v roku 2025 je vo výške 251,32 €.
Od januára 2026 nárast o 70,07 €.

Tu dávam do pozornosti fakt, že ak všetkým SZČO po 7.mesiaci vznikne povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, môžu si dobrovoľne zaregistrovať poistenie v nezamestnanosti a samy si zvoliť vymeriavací základ. Dobrovoľné poistenie vzniká a zaniká dňom podania prihlášky, odhlášky alebo zákonnom limitované situácie.

Celkovo však pri takomto výraznom zvýšení mesačného poistného, je vôbec otázne, či sa niekto ešte zaregistruje na dobrovoľné poistenie!

Pravdepodobný denný vymeriavací základ

Síce sa s účinnosťou od 1.1.2026 zvyšuje minimálny vymeriavací základ, „zákonodárci“ však nezvýšia sumu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu pre nemocenské dávky.

• 57 ods. 3, ktorý sa odvolával na minimálny vymeriavací základ, bude znieť:

„najviac jedna tridsatina sumy určenej ako 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.“

Pravdepodobný DVZ sa teda vypočíta zo sumy 762 €.

Príkladom v praxi je dobrovoľne nemocensky poistená osoba – kratšie ako 26 týždňov (6,5 mesiaca) – síce by platila z minimálneho vymeriavacieho základu 914,40 € (60%), ALE nemocenské dávky by dostávala vypočítané zo sumy 762,00 € (50%).

Tento časový limit 26 týždňov pri dobrovoľnom poistení, bol pôvodne prijatý ako obmedzenie pri špekulatívnom konaní, keďže si dobrovoľne poistená osoba môže sama zvoliť výšku vymeriavacieho základ. Ak si teda zvolila vyšší vymeriavací základ a nebola poistená viac ako 26 týždňov, nezohľadnil sa jej vyšší vymeriavací základ, z ktorého platila poistné, ale dostala nemocenskú dávku vypočítanú z minimálneho vymeriavacieho základu.

Od roku 2026 sa to však otáča v neprospech aj tých, ktorí platia z minima. Sociálna poisťovňa ušetrí aj touto formou na nemocenských dávkach, skôr však príde o dobrovoľne poistených ľudí.

Obdobné zmeny sa prijali aj pri ďalších dávkach sociálneho poistenia.

Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok

Obdobne sa zmenila textácia aj pri dennom vymeriavacom základe fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca:

do 31.12.2025 = jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

od 1.1.2026 = jedna tridsatina sumy určenej ako 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roku predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

Dávka v nezamestnanosti

Veľká zmena od 1.1.2026 nastáva pri dávke v nezamestnanosti – pre ľudí opäť negatívna.

Zníži sa výška dávky v nezamestnanosti (možno predpokladali aj veľký nárast dobrovoľných poistení PvN u SZČO) a rovnako ako pri nemocenských a úrazových dávka, ak poistenec nebude mať v rozhodujúcom období vymeriavací základ, neurčí sa suma z aktuálneho minimálneho vymeriavacieho základu (60%) ako z 50% jednej dvanástiny (§ 108 ods.3).

Nový § 108 ods. 1 – Výška dávky v nezamestnanosti je za

1. a) prvý až tretí mesiac podporného obdobia 50 % denného vymeriavacieho základu,
2. b) štvrtý mesiac podporného obdobia 40 % denného vymeriavacieho základu,
3. c) piaty mesiac podporného obdobia 30 % denného vymeriavacieho základu,
4. d) šiesty mesiac podporného obdobia 20 % denného vymeriavacieho základu

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bude opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie – sa „dovypláca“ suma podľa § 108 ods. 1.

Ukážme si prepočtom vyššie uvedené schválené zmeny – § 108 ods.1, ods. 3 a pre zjednodušenie výpočtu použijeme mierku 1 mesiac = 30 dní.

A prechodné obdobie k nároku na dávku v nezamestnanosti § 293 gmc:

Ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol pred 1. januárom 2026, podmienky nároku a podmienky nároku na výplatu tejto dávky sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

13. dôchodky

Záverom pri sociálnom poistení ešte spomenieme, že sa na roky 2026 až 2028 zablokovalo prehodnocovanie, prepočet súm 13. dôchodku a sumy ostanú v nasledovne – Prechodné ustanovenie § 293gmd:

1. a) starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku suma 667,30 eura,
2. b) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidného dôchodku podľa § 266 a sociálneho dôchodku suma 548,50 eura,
3. c) invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % suma 301,40 eura,
4. d) vdovského dôchodku suma 363,20 eura,
5. e) vdoveckého dôchodku suma 300,10 eura,
6. f) sirotského dôchodku suma 300,00 eur.

Zdravotné poistenie

(zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov)

V zdravotnom poistení sa nastavenie výpočtu minimálneho vymeriavacieho základu (SZČO, samoplatca) nemenilo, tzn. ostáva 50% z priemernej mesačnej mzdy platnej z roku 2024, tzn. od 1.1.2026 vo výške 762,00 €.

Ide sa teda „písať“ nová etapa, kedy dochádza k rozdielnym výškam minimálneho vymeriavacieho základu pri platení poistného v sociálnom poistení a v zdravotnom poistení. Snáď to nebude dôvod na zvýšenie odvodov v zdravotnom poistení v roku 2027.

Zároveň sa menia sadzby poistného a niektoré prechodné ustanovenia sa dostávajú natrvalo priamo do paragrafov.

Aktuálny stav do 31.12.2025

Stav od 1.1.2026

Z uvedeného teda vyplýva, že ak sa pred uplynutím doby prechodného ustanovenia § 38 ezk nepredĺži jeho platnosť alebo sa sadzba nepresunie do § 12 = od roku 2028 budú platiť sadzby poistného teraz uvedené v § 12. Zamestnávateľ sa tak vráti do sadzby platnej z roku 2023.

Výška mesačných preddavkov SZČO, samoplatca

Ak si urobíme odvodový súhrn sociálneho a zdravotného poistenia za SZČO z minimálnych vymeriavacích základov, tak SZČO bude mesačne platiť:

1. ZP = 121,92 € + SP = 303,11 € = 425,03 € mesačne

/celkový nárast oproti roku 2025 o 80,76 €/

2. ZP = 121,92 € + SP = 131,34 € = 253,26 € mesačne

/celkový nárast oproti roku 2025 o 146,01 €/

Kolektívne investovanie

(zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov)

Kolektívne investovanie je takým podnikaním, ktorého predmetom je zhromažďovanie prostriedkov od investorov s cieľom ich spoločného investovania v súlade s určenou investičnou politikou v prospech investorov, pričom investor je vystavený trhovému riziku.

A keďže sa už dlho verejne spomínalo, ako z úspor druhého piliera investovať do štátu, riešením získania financií je novelizácia zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorá zvyšuje od roku 2026 osobitný odvod zo 4,36 % na 15% týmto regulovaným osobám:

• dôchodková správcovská spoločnosť („DSS“), ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia,
• doplnková dôchodková spoločnosť („DDS“), ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov,
• správcovská spoločnosť podnikajúc v oblasti kolektívneho investovania

na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitných predpisov, ktorá túto činnosť vykonáva na základe oprávnenia alebo povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Tu je jednoduchý výpočet príkladu finančného dopadu:

Ak má správcovská spoločnosť ročný výnos 1.000.000 €:

• pri 4,36% zaplatí odvod v sume 43.600 €
• pri 15% zaplatí odvod v sume 150.000 €

Zvýšené náklady spoločnosti môžu spôsobiť zníženie výnosov fondov, keďže časť nákladov sa prenesie na investorov, zníži sa atraktivita slovenských fondov oproti zahraničným produktom (napr. ETF) – potenciálny presun kapitálu mimo Slovenska.

Konsolidácia verejných financií nie je správne nastavená – takto schválená prináša najvýraznejší dopad na nízkopríjmové skupiny ľudí. V článku sme si priblížili len časť z konsolidačného balíčka číslo III..

Okrem nastaveného každoročného nárastu odvodov (prehodnocovaním minimálneho vymeriavacieho základu, zvyšovaním minimálnej mzdy), sa v roku 2026 zvýšia ešte odvody, pretože v jednom zákone sa mení výpočet vymeriavacieho základu, menia podmienky vzniku poistenia SZČO, v druhom zákone sa zas zvyšujú percentuálne sadzby. Zároveň sa znižuje výška nároku na dávky a asi v žiadnej oblasti sa nepodporujú podnikatelia, či drobných SZČO alebo veľkých regulovaných.

Čo sa ešte zvyšuje, je výkon kontrolnej činnosti – pri vyplácaných dávkach, ale aj daní, pri nelegálnej práci budú pokuty dvojnásobne, do zákona o DPH sa dokonca dostáva pojem „rozhodovanie z úradnej moci“.

Mgr. Katarína Danajovičová

Konsolidácia od 1.1.2025

od admin | jan 6, 2025 | Publikované

Veľkou zmenou, ktorú prináša „konsolidačný“ zákon s platnosťou od 1. 1. 2025 v oblasti § 138 ods. 12 platného od 1.1.2025 bude maximálny vymeriavací základ v sociálneho poistenia, je zmena výpočtu maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý bol dlhé roky nastavený ako 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku.

Od 1.1.2025 bude maximálny vymeriavací základ vypočítaný ako 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku.

 Podľa pôvodného výpočtu by bol maximálny vymeriavací základ na rok 2025 v sume 10.010 eur, podľa nového znenia sume 15.730 eur.

V roku 2024 bol mesačný maximálny vymeriavací základ v sume 9.128 eur, v roku 2025 teda bude nárast až o 6.602 eur !

Prepočítajme si teda mesačné poistné z maximálneho vymeriavacieho základu:

*prípadne:

poistenie v nezamestnanosti 0,5 % + poistenie na financovanie podpory „Kurzarbeit“ 0,5%